Aradáč (Aradac)
Aradáč je dedina v Srbsku, vo Vojvodinskom autonómnom kraji. Administratívne patrí do okresu Zreňanín. Podľa sčítania ľudu z roku 2002 tu žilo 3461 obyvateľov (podľa sčítania ľudu z 1991 to bolo 3573 ľudí).
Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku 1723, no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov 1332-1337 pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku 1690. Záznamy z roku 1717 potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.
Slovákov do Aradáču nasťahoval spachia Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku 1786 založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo Slováci žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Slováci boli pôvodom z Pešti, Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku 1786 mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z Novohradskej, Pešťanskej a Zvolenskej župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte.
V roku 1786 vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku 1931 zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku 1934 sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže Andrejevac, a na Slovenský Aradáč. Po 2. svetovej vojne vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom Aradáč.
Dedina Aradáč sa pod menom Arataz spomína na Mercyovej karte v roku 1723, no prvý záznam o dedine sa nachádza v Papskej knihe z rokov 1332-1337 pod menom Arad. Podľa povesti založili túto dedinu Srbi za čias vysťahovalectva Arsenija Černojevića roku 1690. Záznamy z roku 1717 potvrdzujú, že dedina mala v tom čase už 26 domácností.
Slovákov do Aradáču nasťahoval spachia Izák Kiš, aby mu obrábali pôdu. Tu sa roku 1786 založila dedina Slovenský Aradáč alebo niekde pomenúvaný aj Horný Aradáč (Slovački Aradac - Gornji Aradac). Títo Slováci žili najskôr v Banátskej dedine Pardaň (dnešná Međa, obec Žitište). Slováci boli pôvodom z Pešti, Bekešnitri a Zoliona. Presťahovaná dedina Pardaň zaznamenáva v roku 1786 mnohopočetné slovenské rodiny, prevažne z Novohradskej, Pešťanskej a Zvolenskej župy, ktorý sa sem presťahovali a obývali územie kde sa dnes nachádza Aradáč. Aradáč sa tak stal najstaršou slovenskou dedinou v Banáte.
V roku 1786 vznikajú dve dediny: Srbský Aradáč (Dolný Aradáč) a Slovenský Aradáč (Horný Aradáč), ktoré sa až v roku 1931 zjednotia do jedného sídla menom Aradáč. Toto zjednotenie netrvalo dlho. V roku 1934 sa obec znova delí na Srbský Aradáč, čiže Andrejevac, a na Slovenský Aradáč. Po 2. svetovej vojne vzniká opäť jedna dedina, existujúca dodnes pod spoločným názvom Aradáč.
Mapa - Aradáč (Aradac)
Mapa
Country - Srbsko
Currency / Jazyk (jazykoveda)
ISO | Currency | Symbol | Significant Figures |
---|---|---|---|
RSD | Srbský dinár (Serbian dinar) | дин or din. | 2 |
ISO | Jazyk (jazykoveda) |
---|---|
BS | Bosniačtina (Bosnian language) |
HU | Maďarčina (Hungarian language) |
SR | Srbčina (Serbian language) |